VETRÍK

Kráľovi vetrov a kráľovnej oblohe sa narodil syn. Malý vetrík. Ešte bol len prvý deň na svete a už nadúval líca, snažiac sa predstihnúť svojich starších bratov. Den za dňom rástol a silnel. Bol neposedný, hravý a vždy narobil viac škody ako úžitku. Oblaky, ktoré jeho bratia nahromadili, aby spustili na zem potrebnú vlahu, im on vždy s potešením rozfúkal.
Otec ho to karhal a matka len nemohúcne krútila hlavou. On si však z toho nič nerobil a vystrájal svoje šibalstvá ďalej.
Raz to už jeho brata – Západný vietor tak nasrdilo, že mu povedal: „Z teba nikdy nič nebude. Ty budeš vždy len na oštaru.”

„Ale…”zaspätkoval vetrík. “Ja to nemyslím zle.” A takmer sa rozplakal.
„Otec, otec!” letel za kráľom vetrov. „Otec, brat mi povedal, že zo mňa nikdy nič nebude.”
Kráľ vetrov zvraštil čelo: „No,” začal,” ak budeš svojim bratom vetrom stále rozháňať oblaky, tak z teba nikto nikdy nebude mať úžitok. Tak veru. Musíš si nájsť robotu, v ktorej budeš prospešný a ktorú budeš mať rád.”
„Ale kde ju mám nájsť?” zajachtal vetrík.
Tu sa ozvala matka obloha: „Je načase vydať sa do sveta. Je načase nájsť si svoje miesto na oblohe.”
A tak sa aj stalo.
Vetrík sa vydal do sveta hľadať si v ňom svoje miesto. Cestou naďabil na jazveca, ako si lístím vystiela svoj brloh.
„Hej, jazvec! Pomôžem ti,” zavolal naňho naradostený vietor.
„Ale tvoja sila…” zakričal jazvec. Ale nestihol dopovedať a FÚÚ…. , vetrík mu rozfúkal všetko nahromadené lístie.

„Och aký som len nešikovný.” zastonal vetrík. „Prepáč! Prepáč jazvec. Nechcel som ti narobiť škodu.” A pre seba tíško dodal: „Tu určite nie je moje miesto.”
A letel ďalej. Tu vidí lienku, ktorá sa zamotala medzi husté bodliačie.
„Lienka , lienočka.” Volá na ňu, „Pomôžem ti.”
Joj, ja už som skoro…” a „von” už nebolo v prudkom návale vetra počuť. Lienka vyfrnkla z bodliačia ako blesk, dopadla na tvrdú zem, párkrát sa prekopŕcla a poriadne sa doudierala.
Keď to vetrík videl, zaúpel: “Prepáč! Prepáč lienka .Ja, ja som nechcel.”
A zahanbený letel ďalej.
Na svojej púti postretával ešte mnoho zvieratiek a rastlín, ktoré potrebovali pomoc, ale žiaľ vždy narobil viac škody ako úžitku.

Sklamaný a unavený si nakoniec sadol do koruny starého duba.
„Ach .” vzdychol. „Brat mal pravdu. Nikdy zo mňa nič nebude.”
Dub to počul a prišlo mu malého vetra ľúto.
„Veďže neplač,” ozval sa, „niečo s tým urobíme.”
„Och dub, čože už s tým ty narobíš.”
„Ja samotný nič,” dodal dub. „Ale spolu by sme mohli niečo dokázať.”

A zobral vetrík do učenia. Deň čo deň mu vštepoval, že miesto sily sa musí učiť aj citu. A zhadzoval list za listom, aby ich vietor pomaličky zniesol na zem. Keď sa to vetrík naučil s jedným listom, zhadzoval dva, potom tri… Až jedného dňa dub povedal: „Tak, teraz si už pripravený.”
„Ale na čo?” Nechápal vetrík -vánok.
„Na konci tohto lesa je rieka,” vraví dub. „Sú tam čajky a tie potrebujú tvoju pomoc, keď sa vznášajú nad vodou. Tak choď, choď už! A …a príď ma niekedy navštíviť.”
„Pravdaže, pravdaže dub,” zvolal s úsmevom vetrík -vánok. „A ďakujem, ďakujem za všetko. Si ozajstný priateľ.”

A za lesom bola skutočne rieka a tam množstvo čajok s ktorými sa vetrík -vánok rýchlo spriatelil. Nadnášal ich nad riekou šťastný, že je konečne niekomu prospešný.
A keď ho už unavil škrekot ich škrekot, odletel navštíviť svojho starého priateľa -dub.
Veď na priateľov, na tých sa nezabúda!

The post Větřík appeared first on Předškoláci.

The post Podzimní stromy appeared first on Předškoláci.

The post Podzimní listy appeared first on Předškoláci.

Koláž z listí

Nasbírej si barevné listy, usuš je a vylisuj, aby byly pěkně rovné. Potom z nich sestav veselá zvířátka a nalep je na papír. Oči a nohy vystříhni z papíru a nalep na zvířátka nebo je dokresli fixem.

Sova

Materiál: Prázdná rolička od toaletního papíru, barevné papíry, nůžky, pastelky, lepidlo.
Postup: Sovu obkresli, vybarvi, roličku polep barevným papírem, vystříhlou sovu nalep na roličku.

The post Koláž z listí, Sova z ruličky od toaletního papíru appeared first on Předškoláci.

The post Les je spousta různých stromů appeared first on Předškoláci.