Uvedené digitální učební materiály jsou dostupné z http://dum.rvp.cz Metodický portál ISSN 1802-4785. Rozšiřovat odvozená díla lze pouze za podmínek identické licence původního díla a pro nevýdělečné účely.
Uprostred horského skalného masívu vytryskol prameň.
„Och, ako je na svete krásne.“ zahučala nadšene voda. „A tá obloha. A tie oblaky. Nádhera!“
„Čo tu chceš!? Čo tu hľadáš?!“ zadunela skala. „Toto je moje panstvo. Táto zem patrí mne! Aj tie oblaky! Dokonca aj celé šíre nebo! Všetko je moje! Ty tu nemáš miesto!“
„Ale, ak ma tu necháš, prilákam ti …
STEBIELKO (Viera Šmelková)
Steblo trávy sa hojdalo vo vetre a bolo mu fajn. Nemalo si čo sťažovať. Zo zeme čerpalo vlahu, slniečko ho hrialo svojím teplom, malo veľa priateľov a vedelo rozprávať úžasné príbehy, ktoré obyvatelia lúky vždy s nadšením počúvali. Rozprávalo fantastické príbehy o všetkom možnom aj nemožnom, čo sa na lúke stalo.
A raz sa rozhovorilo úžasný príbeh. Všetci obyvatelia lúky počúvali so zatajeným dychom. Nikto sa ani nepohol, kto mal ústa tak …
Foukej, foukej, větříčku,
shoď mi jednu hruštičku.
Shoď mi jednu nebo dvě,
budou sladké obě dvě.
